Slovenský Superpohár (ďalej SSP)… Pri tomto názve by nás malo napadnúť niečo ako neoficiálne majstovstvá Slovenska v požiarnom útoku. Založili to dvaja nám veľmi známi ľudia, a to Štefan Krajč (Pišta) s Ladislavom Jakubičkom (Lolo). Títo chalani do toho vložili veľa námahy a určite dúfali, že to nevyjde nazmar.
Prvý ročník sa konal v Krupine, dňa 03.05.2008. Organizátorom boli DHZ Krupina, DHZ Trpín a mesto Krupina. Dopadlo to celkom dobre a vyhrali chalani z Brumova (SMHL) s časom 14,94s. Druhý ročník sa konal 11.10.2008 v Spišskej Sobote. S časom 14,63s to vyhral Nedašov (SMHL). Dva krát po sebe vyhrali chalani zo SMHL (Slovensko – moravskej hasičskej ligy).
Nastal rok 2009 a s ním aj otázka, či sa bude konať SSP 3. Nakonies SSHL (Severoslovenská hasičská liga) usporiadala v poradí tretí ročník SSP. Tento rok bol obohatený o kategóriu žien a nakoľko sme vyhrali ligu, tak sme sa kvalifikovali na SSP3 aj my.
Počas diskusie na Firesporte sme mali možnosť sledovať vývoj príprav na túto akciu. Prípravy pravidiel, miesto konania a dátum, … Malo sa to konať na štadióne MFK Ružomberok, žiaľ po zmene vedenia u futbalistov došlo k zamietnutiu SSP na štadióne. Organizátori však mali náhradné riešenie približne 1 km od Ružomberka (v Liskovej smerom na Liptovský Mikuláš).
Dňa 10.10.2009 sme sa tak spoločne s najlepšími družstvami zo Slovenských líg vybrali na dlho očakávaný SSP 3 do Liskovej. Ráno o siedmej sme všetci nasadli do áut. Čakala nás náročná cesta. V Krupine sme zobrali Zuzku a jej maminu a začal sa pre nás dlhý a náročný deň. Boli to na nás veľké tlaky a ešte k tomu nám ani počasie nedoprialo. Od rána dážď a tak prvé čo nás napadlo, že budeme bežať v blate.
Krátko po deviatej sme sa dostavili na miesto konania. Odparkovali sme autá, povykladali veci a keď sme zbadali trať tak nám od úžasu padli sánky a nevedeli sme či sme prišli správne. Holé základne, natiahnutá jedna časomiera a druhá chýbala, nádrže úplne mimo trate, koberce ani nehovorím.
Čo je toto? Prešiel nám mráz po chrbte a tak sme sa pustili do stavania altánku. Pomaly sa zbiehali ďalšie družstvá. Nakoniec nás požiadali, či by sme náš altánok požičali nad časomieru pri dráhe číslo dva. Presunuli sme teda altánok a poprekladali si tam veci. Začiatok sa mal konať o 10:00, no hodinky ukazovali niečo po pol jedenástej, keď sa konal nástup. Na nástupe nás všetkých privítali a oboznámili nás zo súťažou a pravidlami.
Na hodinkách sa ručičky hýbali pomaly a už nás to trošku unavovalo. No problémov bolo stále veľa… nepostavená časomiera a terče na druhej dráhe, pokazené čerpadlo a tým pádom nebola voda…
No krátko po štvrť na dvanásť(!) sme sa dočkali prvého útoku. Z našej ligy sme mali zastúpenie v podobe piatich tímov… muži: Poľný Kesov, Lackov, Zemiansky Vrbovok; ženy: Devičie a Sľažany. Ako prvý z THHL (Tekovsko-hontianska hasičská liga) sa na základňu pripravili chalani z Poľného Kesova, ktorí mali štartovné číslo 13.
A veru pre nich bolo šťastné. Keď ohlásili ich prípravu základne, celý fanklub THHL , ktorý bol veľký a hlučný a hlavne skvelý, začal búchať na bubny, trúbiť a kričať Pooooľný Kesov. Chalani sa postavili na štartovú čiaru a vybehli. Terče zostreknuté… Ľavý 14,48s. a Pravý 14,41s. Chalani sa tak dostali predbežne na prvé miesto.
Štrnástka patrila nám, no usporiadateľ to poriadne poplietol a zároveň aj nás, keď sme behali z jednej základne na druhú no nakoniec nás nasmerovali na základňu číslo jedna a museli sme čakať kým si odbehnú dve družstvá. Funklub sa ozval… Devičie… Devičie… Devičie… a to znamenalo, že sme konečne mohli začať chystať sa na útok.
Postavili sme sa na štartovú čiaru a vynulovala sa časomiera. Zuzka sa spýtala či sme pripravené a odštartovala. Menšie zaváhanie na koši, no voda celkom slušná. Reakcia strojníčky bez väčších zaváhaní, ale keď voda v 14-tej sekunde vystrekla z rozdeľovača bolo nutné ubrať mašine a rozlúčiť sa s dobrým časom. Po zapojení pravého Céčka na rozdeľovač sa pridalo mašine aby útočníčky zostrekli. Ľavý prúd 26,67s. a Pravý 28,71s.
Počas motania hadíc a odkladania náradia sme si povedali, nevadí máme ešte jeden pokus. Ďalší v poradí boli Sľažany ženy. Tribúna sa opäť rozkričala. Babenky predviedli celkom slušný útok a zostrekli… Ľavý 19,84s. a Pravý 19,57s. Na rad prišli chalani zo Zemianskeho Vrbovka. Krásny útok, no prestrek na pravom prúde zaznamenali časy…Ľavý 15,29s. a Pravý 16,57s.
Hneď po nich nasledovali chlapci z Lackova. A už to išlo, fanklub stále nachádzal nové pokriky ktoré sme vakrikovali. Chlapci si nachystali základňu a postavili sa na štart. Vybehli a ako náhle bol nakrútený košík tribúna sa ozvala: “Pomeeee!!!”. Terče sa zastavili… Ľavý 14,74s. a Pravý 14,60s.
Počas čakania kým sa skončí prvé kolo sa všetci išli najesť. Mali sme dosť času najesť sa, napiť, porozprávať a pripraviť na druhý útok. Po začatí druhého kola sa rozpršalo silnejšie. Poľný Kesov sa postavil na štart… vybehli a dokončili útok s menším prestrekom… ľavý terč 14,63s. a pravý terč 15,67s. Chalani stále držali prvenstvo.
Nás zase trošku poprehadzovali a doplietli nám základne. Nachystané na druhý útok a pripravené ukázať čo je v nás. Krásna voda, všetko pekné až kým som nezdvihla hlavu a neuvidela som ako Dida zo Zuzkou naháňajú opäť pravé Céčko. V tej chvíľi som mala chuť pustiť košík a na všetko sa vykašľať. Ale nespravila som tak a baby zapojili to osudové C na rozdeľovač. Útok bol dokončený s časmi : ľavý terč 31,49s. a pravý 31,55s.
S menšími nervami sme zmotali hadice a začali odnášať náradie do áut. Teda na tejto súťaži sme to riadne pokafrali. No neboli sme jediné :D. Zato žiadnemu družstvu toľko krát ako nám nedoplietli názov, čo nás dosť nahnevalo. Babenky zo Sľažian za svoj druhý útok dostali N keď pravej útočníčke vypadla prúdnica a začala behať po trati. Zemiansky Vrbovok nenabral vodu a tak si tiež zapísali N.
Lackov svoj druhý útok dokončil s časmi: ľavý terč 15,58s. a pravý 15,23s. Všetci sme držali palce našim ligistom až kým sa neskončilo druhé kolo. Po odbehnutí posledného družstva sme všetci zajasali… chalani z Poľného Kesova sa stali víťazmi SSP 2009. reprezentovali tak nie len seba, ale aj našu THHL.
Určite mi zostáva na záver poďakovať fanklubu THHL, že sa trepali takú diaľku aby podporili našich ligistov. Vytvorili skvelú atmosféru ktorá je neopísateľná. Všetci sme sa spoločne nasmiali, zakričali si a hlavne sme ukázali, že vieme držať spolu a povzbudiť sa navzájom.
Umiestnenie družstiev z THHL bolo nasledovné:
Ženy
6. miesto – Sľažany
14. miesto – Devičie
Muži
1.miesto – Poľný Kesov
5. miesto – Lackov
19. miesto – Zemiansky Vrbovok.
Každé družstvo dostalo pamätný list a mohlo odísť domov s novými zážitkami. Teda pardón skoro každé… Devičie totiž svoj pamätný list dostalo dodatočne poštou.
